„Červené vajíčko mám, koho rada vidím, tomu ho dám.“ Tak znie text jednej starej slovenskej piesne. Na staroslovanských krasliciach prevládala červená farba a darovanie takejto kraslice bolo prejavom lásky. Ornamentom zdobené biele a farebné škrupiny zo 7. storočia sa našli na viacerých náleziskách na Slovensku, dokonca aj v Budmerickom chotári. Vajíčka boli obradným darom a všetky svetové mytológie ich pokladali za symbol života. Prvé maľované vajíčka sa našli už v pohrebiskách z 3. tisícročia pred Kristom.
Vajíčka spája s Veľkou nocou, aj jedna talianska legenda z 1. storočia. Podľa nej išla Mária Magdaléna po Kristovom nanebovstúpení hlásať evanjelium do Ríma. Tam navštívila aj cisára Tibéria a keďže sa podľa zvyku patrilo priniesť mu dar, podarovala mu slepačie vajce so slovami: „Kristus vstal z mŕtvych.“ Cisár zmŕtvychvstanie spochybnil a Máriu vysmial, vraj „zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je rovnako pravdepodobné, ako že biele vajce ktoré držím v ruke, zrazu bude červené“. Legenda hovorí, že vajce v Tiberiovej ruke ihneď cele sčervenalo.
Vajcia predstavujú nový život, a Kristus vstal z hrobu. Kresťania východnej cirkvi sa vo veľkonočnom období, namiesto pozdravu Pochválený buď Ježiš Kristus!, zdravia „CHRISTOS VOSKRESE! VOISTINU VOSKRESE!“, čiže „KRISTUS VSTAL ZMŔTVYCH! NAOZAJ VSTAL!“
Najstarším archívnym zvukovým záznamom v slovenčine, ktorý zachycuje tradičné predkresťanské veľkonočné zvyky, je prednášková montáž zo slovenských veľkonočných zvykov a piesní z roku 1938.
Velikonoční tradice z archivní nahrávky
Novší pohľad na históriu veľkonočných zvykov ponúka etnológ Jiří Mačuda.
Jarilo a jarní mýtus: jak slavili „Velikonoce“ staří Slované?
Ako sa zvykla sláviť Veľká noc v Budmericiach píše v perfektnom článku „Veľká noc ide…“ pani Alena Kadlečíková, ktorý si môžete prečítať v Budmerických zvestiach: Budmericke Zvesti 1/2013
Duchovné slovo k Veľkej noci si môžete prečítať na farnost.budmerice.net.