Ján Rašo sa narodil 22. júna 1913 v Budmericiach.
3. februára 1932 nastúpil na základnú vojenskú službu. Bol zaradený k technickej rote Pešieho pluku v Žiline. Absolvoval výcvik telefonistov a poddôstojnícku školu.
6. júna 1933 bol prijatý ako poddôstojník k dobrovoľnej činnej službe pri Ženijnom pluku v Komárne. Tam absolvoval plavecký, vodný a zákopnícky výcvik. Bol povýšený na čatára, pôsobil ako inštruktor pri vodnom a zákopníckom výcviku, aj ako inštruktor nováčikov technickej roty.
1. februára 1937 bol prijatý do zboru pohraničnej finančnej stráže vo Vysokých Tatrách. Ako funkcionár Klubu slovenských turistov a lyžiarov organizoval lyžiarske súťaže vo Vysokých Tatrách a zúčastňoval sa ich aj ako pretekár.
Od roku 1944 pôsobil ako správca oddelenia finančnej stráže na Štrbskom Plese. Aktívne pôsobil v jednej z miestnych ilegálnych odbojových buniek a zapojil sa do protifašistického odboja.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa podieľal ako spoluorganizátor na vytvorení skupiny, ktorá bola zložená z príslušníkov finančnej stráže a žandárstva. Riadil opevňovacie práce a výstavbu zátarasov na cestách v okolí Štrbského Plesa. 20. septembra 1944 sa táto skupina pripojila k partizánskemu oddielu Vysoké Tatry. Zúčastnil sa viacerých bojových a diverzných akcií.
Padol v boji dňa 26. septembra 1944 na Troch Studničkách, pri obrane Važeckej chaty. Zasiahla ho jedna strela do hrude. Pochovaný bol na okraji lesa pri Važeckej chate. 11. júla 1945 bol exhumovaný a prevezený na Štrbské Pleso, kde bol 12. júla 1945 z poctami pochovaný spolu so Štefanom Morávkom. V roku 1947 bol povýšený do hodnosti kapitána a inšpektora 1. triedy finančnej stráže a vyznamenaný Radom SNP 1. triedy in memoriam.