Občianska vojna na blogoch

Aj keď za občiansku vojnu sa považuje až ozbrojený konflikt, ktorý medzi sebou vedú politické, náboženské alebo národnostné skupiny tej istej krajiny, na slovenskom internete už vojna začala. Ako to už býva aj táto občianska vojna je výsledkom sporov o moc nad národom a konflikt je spôsobený príslušnosťou k názorovej skupine.

Svoje si k téme povedal aj Ján Sklenár v blogu: Voľby 2016, alebo takmer vydarený neonacistický puč.
„Zo svojej neschopnosti spravovať veci verejné, viníme vždy tých ostatných – zväčša minoritu, ktorá sa nedokáže brániť. Nie sme schopní sebareflexie. Tieto voľby nie sú víťazstvom žiadneho racionálneho a demokratického občana, ktorý verí v humanistický pokrok tejto civilizácie.“
Voličov ĽSNS označil aj ako lenivú lúzu, ktorá býva doma u rodičov, nepôjde sa zamestnať, lebo sa to vraj neoplatí …

Tým voličom odkázal vlastne čo? Že sú hlupáci? pýta sa Peter Skubeň, ktorý chcel písať prezidentovi, ale potom ho to prešlo.

A pritom podľa Jozefa Banáša Kotlebu volili slušní, no zúfalí ľudia.

„Sedíme tu viac od polky mesiaca aj s tými hnusnými Cigáňmi, ktorí – rovnako ako my – prepíjajú dávky. Inú robotu na práci nemáme, iba kukať televízor a nadávať na Cigáňov a huncútskych pánov z Bratislavy. A prídite aj s Mariánom, bude väčšia psina…“ budúcemu premiérovi píše Peter Lehotský.

Juraj Režo sa trošku snaží konflikt zmierňovať, lebo prišiel na to že k ĽSNS a kotlebovcom treba zaujať jasné, určujúce a definitívne stanovisko, ktoré ľudí a spoločnosť nebude rozdeľovať ale spájať

Veriacich v Trnave rozdeľuje Ján Košiar, ktorý na dopoludňajšej nedeľnej omši viedol skrytú agitačnú kampaň v prospech ĽSNS. Počas tejto omše sedel Marian Kotleba v prvej lavici. Informuje Matej Gašparovič

Tibor Nemčok píše, že z Kotlebovho desatora, väčšiny bodov je jasné, že strana je stavaná na autoritatívnych princípoch, ktoré sú v konflikte s právnym štátom a demokraciou ako takou…

Nakoniec sa ostáva len smiať. Smiať sa z víťazstva chaosu, ktorý sa vydáva za poriadok. Smiať sa cez slzy. Smiať sa do popuku, z toho, že hlas ľudu nie je už len hlasom božím… píše Juraj Brenišin

Alebo …