Dispozícia pre oberačku z roku 1791 chronologicky rozvrhuje vinobranie v prídomových vinohradoch a vinohradníckych honoch v extraviláne chotárov jednotlivých mestečiek a dedín na červenokamenskom panstve. Regulácia oberania viniča vyplývala z princípu subordinácie, t.j. najprv sa oberačka začala vo vinohradoch richtára, prísažných a viničných majstrov, cirkvi, príp. vinohradoch, ktorými disponovali členovia rady mesta Trnavy a ostatní mešťania z tohto slobodného kráľovského mesta, následne pokračovala v panských vinohradoch a nakoniec boli oprávnení vykonať zber úrody aj poddaní vo vinohradoch prináležiacich k usadlostiam, ktoré užívali. Napriek stručnému obsahu dokument poskytuje základný prehľad o lokalizácii pálfiovských vinohradov v konkrétnych sídlach domínia. Na konci 18. storočia vlastnili tunajší zemepáni vinohrady v Častej, Suchej nad Parnou, Borovej, Budmericiach, Doľanoch, Vištuku a Dolných Orešanoch.
Krátke písomné pramene k dejinám vinohradníctva a vinárstva – Eva Benková