Obec postavila nájomné byty s podporou ŠFRB a dotácie MV a RR SR. Podmienky ich prenájmu upravuje VZN č. 6/2015. Schválilo ho zastupiteľstvo 10. decembra 2015 a účinné je od 1. januára 2016.
Kto môže žiadať o byt
Občan starší ako 18 rokov podáva žiadosť na obecnom úrade.
Byt môže dostať oprávnená osoba. Podľa VZN je to osoba z domácnosti:
- s mesačným príjmom najviac vo výške trojnásobku životného minima,
- s príjmom najviac vo výške štvornásobku životného minima, ak je splnená aspoň jedna z podmienok:
- člen domácnosti má ťažké zdravotné postihnutie,
- ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom,
- aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,
- ktorej sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný podľa osobitného predpisu.
Do okruhu patrí aj osoba, ktorej zanikla ústavná, náhradná osobná, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka, ak ešte nepresiahla 30 rokov.
Podmienky nájmu
- zmluva na najviac 3 roky, pri občanovi so zdravotným postihnutím najviac 10 rokov,
- byt vhodný pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu možno prenajať len občanovi so zdravotným postihnutím. Ak oň nemá nikto taký záujem, najviac na 1 rok aj inej osobe,
- finančná zábezpeka najviac tri mesačné nájmy,
- nájomné najmenej 1,5 % z oprávnených nákladov,
- kontrola dodržiavania VZN a zmluvy cez trojčlennú komisiu.
Kto a podľa čoho rozhoduje o pridelení bytu
O pridelení rozhoduje a zmluvy podpisuje starosta na základe návrhu sociálnej komisie.
Kritériá podľa VZN:
- naliehavosť bytovej potreby (bytové a majetkové pomery, deti, rodinný stav, sociálne kritériá),
- preukázateľné zdravotné dôvody (vyjadrenie lekára),
- dodržiavanie dobrých mravov a medziľudských vzťahov,
- aktivity občana a jeho rodiny v obci,
- finančné možnosti platiť nájomné.
Prednosť majú rodiny s trvalým bydliskom v obci a rodiny s maloletými deťmi.
Trvalý pobyt sa vo VZN neuvádza ako podmienka nájmu. Uvádza sa len ako prednosť: prednosť majú rodiny s trvalým bydliskom v obci a rodiny s maloletými deťmi. Ako sa to uplatňuje, keď sa o byt uchádza viac žiadateľov, VZN nehovorí.
Byt možno prenajať aj niekomu, kto podmienky VZN nespĺňa, ale iba výnimočne. Zmluva môže byť najviac na 1 rok a len vtedy, keď o byt nemá záujem nikto z oprávnených osôb.
Bodovací systém neexistuje. VZN neurčuje, koľko bodov sa dáva za ktoré kritérium, ani v akom poradí sa posudzujú. Rozhodovanie tak stojí na uvážení sociálnej komisie a starostu. Každý životný príbeh je jedinečný a komisia môže zohľadniť aj okolnosti, ktoré by bodovací systém nezachytil. Čím viac priestoru na uváženie má komisia a starosta, tým viac záleží na tom, aby sa dali rozhodnutia zrozumiteľne zdôvodniť.
“Aktivity občana a jeho rodiny v obci” je kritérium, ktoré dokáže znamenať takmer čokoľvek: od členstva v miestnych spolkoch a organizáciách až po venčenie psa pri potoku. VZN neurčuje, čo sa počíta, ako sa to dokladuje ani ako to zaváži.
„Dodržiavanie zásad dobrých mravov a medziľudských vzťahov” sú pekné slová. Väčšina ľudí má pocit, že presne vie, čo znamenajú. Čo sa vlastne posudzuje? Slušné správanie voči susedom? Alebo, či o človeku „nechodia zlé reči“? Dobré mravy sú navyše pojmom, ktorý sa v čase mení.
To, čo bolo na slovenskej dedine pred jednou či dvoma generáciami považované za pohoršujúce, dnes väčšina ľudí považuje za súčasť bežného života. Vtedy mohli vyvolávať pohoršenie napríklad:
- rozvod,
- spoločné bývanie bez sobáša,
- nemanželské dieťaťa,
- žena, ktorá sa po rozvode znovu vydala,
- dievča, ktoré nosilo nohavice namiesto sukne,
- krátke vlasy u žien,
- manžel alebo manželka inej farby pleti,
- odmietnutie vstúpiť do miestneho spolku,
- vegetariánstvo na zabíjačke,
- odmietnutie vypiť ponúknutú pálenku,
- sused, ktorému sa až podozrivo darí,
- sused, ktorému sa až podozrivo nedarí,
- človek, ktorý sa priveľa pýta,
- človek, ktorý sa nepýta vôbec.
A potom tu máme skúsenosť, na ktorú si najčastejšie spomíname 17. novembra.
Počas komunistického režimu „správny občan“ si musel dávať pozor na iné prejavy
- pravidelné chodenie do kostola,
- kontakty s príbuznými v zahraničí,
- počúvanie zahraničných rozhlasových staníc,
- vlastnenie náboženskej literatúry,
- otvorená kritika režimu,
- čítanie samizdatu,
- odmietnutie vstupu do komunistickej strany,
- podpis petície,
- záujem o zakázaných autorov,
- cestovanie na Západ,
- nosenie riflí,
- príliš veľa otázok,
- názor, že obec by mala svoje rozhodnutia vysvetľovať občanom,
- alebo jednoducho snaha hovoriť nahlas to, čo si ostatní šepkali doma v kuchyni.
Pri príjme možno predložiť potvrdenie od zamestnávateľa. Pri zdravotnom stave lekársku správu. Pri veku občiansky preukaz.
Aký doklad však preukazuje slušnosť? A z čoho má komisia vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov?
Filozof Immanuel Kant by pravdepodobne povedal, že pravidlo je spravodlivé iba vtedy, ak sa dá rovnako uplatniť na všetkých.
Budmerické VZN v mnohých oblastiach stojí na individuálnom posudzovaní konkrétnych životných situácií. To znamená, že systém nevyžaduje len dodržiavanie pravidiel, ale aj určitú mieru súdnosti zo strany sociálnej komisie a starostu. Súdnosť sa prejavuje aj schopnosťou rozlišovať medzi faktom a klebetou, medzi správaním a ohováraním, medzi skutočnou sociálnou núdzou a subjektívnym dojmom. Čím väčší priestor dáva systém individuálnemu posudzovaniu, tým viac je odkázaný na súdnosť ľudí, ktorí rozhodujú.
Môže starosta prideliť byt komukoľvek?
Nie. Zmluvu podpisuje on, ale je viazaný zákonmi, VZN a podmienkami, za ktorých obec dostala podporu pri výstavbe bytov. Rozhodnutie má stáť na kritériách, ktoré sa dajú vysvetliť.
VZN č. 6/2015 vzniklo pred viac ako desiatimi rokmi. Odvtedy sa menila legislatíva, novelizoval sa zákon o sociálnom bývaní a štát vydal viacero metodických odporúčaní pre samosprávy. Preto stojí za zamyslenie, či by po viac než desaťročí nebolo vhodné VZN prehodnotiť, aktualizovať a spresniť tak, aby nielen reflektovalo súčasnú právnu úpravu, ale zároveň zrozumiteľnejšie upravovalo oblasti, ktoré dnes ponechávajú široký priestor na výklad a individuálne posudzovanie.
„Samospráva pri nakladaní s verejným bytovým fondom nevystupuje ako súkromný podnikateľ na voľnom trhu, ale spravuje majetok občanov a poskytuje službu vo verejnom záujme. Pravidlá prideľovania bytov musia byť transparentné, predvídateľné a nediskriminačné.“ — Ministerstvo dopravy SR (Príručka pre samosprávy 2025)