Vianoce

V prvých troch storočiach kresťanstva oslavovala Východná cirkev narodenie spasiteľa 6. januára ako sviatok Zjavenia pána. Na Západe však slávievali Vianoce 25. decembra. Keď sa v treťom storočí podľa úradných spisov o nariadení popisu ľudu za cisára Augusta zistilo, že dňom narodenia pána je 25. december, slávnosť Božieho narodenia bola v celej Cirkvi ustanovená na tento deň. Slovo Vianoce pochádza z nemeckého slova Weinnacht = Svätá noc. Na našom území pred príchodom kresťanstva, slávili v túto ročnú dobu zimný slnovrat. Slovo Kračun je považované za slovanský názov tohoto sviatku a dodnes funguje ako označenie Vianoc v maďarčine a rumunčine.

Náš letopočet počítame odo dňa, ktorý mal byť rokom narodenia Ježiša Krista. Tento dátum stanovil roku 525 mních Dionysus Exiguus, ktorý vychádzal z rímskeho letopočtu.

Štedrý deň spomína aj sv. Augustín († 436). Radosť nad štedrosťou Boha Otca vyjadrovali naši predkovia tým, že po západe slnka večerali slávnostne a svojim deťom i čeľadi dávali dary. Hospodári ešte i zvieratám ponúkli zo svojich pokrmov.

Stavanie vianočného stromčeka vzniklo v Nemecku. Má dvojaký význam:

1. Vianočný stromček sa stavia na počesť príchodu spasiteľa, tak ako ho zelenými vetvičkami vítali v Jeruzaleme.
2. Je symbolom rajského stromu, stromu poznania dobrého a zlého.