Rudolf Fabry sa narodil 8. februára 1915 v Budmericiach, vyštudoval kreslenie a zemepis na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po roku 1938 pracoval v Bratislave ako úradník, od roku 1947 ako novinár v denníku Práca, neskôr v rozličných kultúrnych časopisoch (Nedeľa, Život, Film a divadlo, Kultúrny život, Expres, Výtvarný život).
Začiatky básnickej tvorby Rudolfa Fábryho sú v prvej polovici 30. rokov 20. storočia. Jeho literárnu tvorbu zásadne ovplyvnil český surrealizmus počas pobytu v Prahe. Jeho prvú básnickú zbierku Uťaté ruky (1935), možno pokladať za nástupu surrealizmu v slovenskej literatúre a začiatok avantgardnej slovenskej poézie. Medzi jeho ďalšie diela patria zbierky Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946), Kytice tomuto životu (1953), Nad hniezdami smrti vánok (1969), Metamorfózy metafor (1978). Je tiež autorom súboru poviedok Takým zvony nezvonia (1978).
Inicioval vznik umeleckej skupiny Avantgarda 38.
V období 1960–1965 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom dva roky pracoval v Slovenskom ústredí knižnej kultúry a znova sa vrátil k žurnalistike ako šéfredaktor týždenníka Expres (1969-1971). Dva roky bol spisovateľom na voľnej nohe a napokon zavŕšil svoje novinárske pôsobenie v periodiku Výtvarný život, kde pracoval ako šéfredaktor od roku 1973 až do odchodu na dôchodok v roku 1975.
Nezanedbateľná je aj jeho výtvarná tvorba, grafiky a predovšetkým koláže.
Rudolf Fabry zomrel 11. februára 1982 v Bratislave niekoľko dní po svojich 67. narodeninách.