Noc s Andersenom

1. apríla v piatok podvečer sa stretli v Budmericiach tri desiatky malých knihožrútov, aby si vychutnali príbeh Noci s Andersenom. Kostru príbehu zostavila Petra Haviarová, takže už vopred bolo jasné, že to neskončí len čítaním v knižnici. V Budmericiach je jedno miesto, na ktorom sa narodilo široko ďaleko najviac kníh na meter štvorcový, preto sa nemožno čudovať, že Noc s Andersenom zastihla deti práve tam. Budmerický kaštieľ, v ktorom žila a písala Lujza de Vilmorin, niekdajšia snúbenica Antoine de Saint-Exupéryho, a ktorý roky poskytoval domov slovenským spisovateľom, tentokrát poskytol nocľah malým čitateľom.
Najprv v spoločnosti Aleny Kadlečíkovej zakúsili čaro a krásu ilustrácií, potom hľadali po chodbách kaštieľa otázky, nachádzali indície, získavali slová a zostavovali vety, až kým neprišli manželia Dvořákoví a ponúkli deťom presun v čase. Aby to nebol priveľký šok, skočili deti najprv len do stredoveku a len čo sa tam ocitli zistili, že narodiť sa ako princ, alebo princezná nebola žiadna výhra. Vstávať o tretej ráno a začať sa učiť bola tak nepredstaviteľná informácia, že aj tí najväčší šibali spozorneli a počúvali rozprávanie o živote detí v stredoveku. Potom zobral slovo manželke pán Dvořák a priplávali veľryby, objavili sa Malé Karpaty a deti lovili mamuty. Keď ich všetky vylovili prišiel hlad a ekologická katastrofa, no našťastie prišla aj najlepšia pizza v Budmericiach a deti hlad rýchlo zahnali. Plné síl vybehli do tmavého parku, aby si trošku prevetrali hlavy. Rozsvietený lampáš v ruke zvláštne oblečenej postavy zapôsobil ako magnet a deti sa zhŕkli okolo postavy ako mušky. Áno, prišiel Andersen. Stelesnil sa v podobe Janka Sklenára v dobovom oblečení a pozval deti späť do kaštieľa. Počas prechádzky tmavými chodbami objavovali vo svetle lampáša stelesnené postavičky Andersenových príbehov, kládli Hansovi všetečné otázky a dozvedeli sa ako to bolo s tým káčatkom.Najmenším sa začali zatvárať očká, ale tí väčší si chceli ešte užiť noc na zámku a tak si najprv zahrali zopár spoločenských hier a potom si ešte trochu šušotali pokým sa nevzdali spánku. Zopár bojovníkov však zaspať nedokázalo a tak dostali šancu tvoriť a písať pokiaľ budú vládať. A veru vládali. Určite preto, že Andersenova noc má veľkú moc.camera

, , , ,