Da Vinciho kód v Budmericiach

… Známa je historka o tom, že v historickom názve Bratislavy sa skrýva meno veľmoža Braslava z 9. storočia. Názov Braslavov grad (teda hrad) nemeckí pisári začali prepisovať ako Brezalauspurch (od burg – hrad), neskôr sa zmenil na Brespurg, Prespurc či Prešporok až po nový názov Bratislava, ktorý bol úradne schválený v roku 1920. Časťou Bratislavy je štvrť Pošeň, čo bolo pravdepodobne slovanské veľmožské meno. Je možné, že vzniklo skrátením zloženého mena typu Pojaslav, tak ako z mena Stanislav vznikol Staš. Domáci názov Pošeň prevzala stará maďarčina v podobe Pozsony, čiže Požoň a používať sa začalo pre celú stredovekú Bratislavu.
V názve Budmerice sa zasa skrýva veľmožské meno Budimer, v obci Boleráz meno Bolerad, v Majcichove a Motešiciach meno Mojtech, v Bohdanovciach nad Trnavou Bogdan, v Budatíne staroslovanské meno Budeta.

zdroj: Každé mesto má svoj Da Vinciho kód

… Ďalšou antroponymicky motivovanou osadou sú Budmerice, ktoré mali kedysi strážnu úlohu pri zabezpečovaní obchodnej cesty cez Malokarpatský priesmyk. Ojkonymum pochádza z veľmožského kompozita BudeměrЪ. Porov. Krajčovič (2005, s. 78) (psl. buděti – bdieť, starať sa, apel. měrъ – pokoj, zmierenie = meno malo vyjadrovať túžbu po potomkovi, ktorý sa mal „starať o pokoj cestujúcich“. V názve obce sa stretáme s topoformantom – ice, ktorý vyjadruje príslušnosť k osobám vykonávajúcim určité remeslo (v tomto prípade službu).
V Budmericiach sme sa stretli so zaujímavým dokladom o trojpoľnom hospodárstve, ktoré nám dokumentuje ekonymum †Celiny („neobrábaná, úhorom ležiaca pôda“ (porov. KSSJ, s. 81), zo stsl. cělovati, cělъ – zdravý, neporušený, celý (porov. ESJČ, s. 82)). Zaujímavý je chotárny názov *Divoš [dzivoš] označujúci lokalitu, v ktorej rástli plánky (stsl. divii, divъjъ, z *divъ (viac pozri Machek (1971, s. 89)) vo význame rastúci bez sadenia alebo siatia ľudskou rukou).

Budmerice susedia s obcou Vištuk (ojkonymum nesie znaky ponemčenia Wistuch, ale pôvodne pochádza z pravdepodobného slovanského antroponyma Vista, Vysta (v ruštine živé ako Višta). Časť obyvateľov slúžila služobníckymi prácami (blanári = chotárne názvy Blanárka, Blanárska dolina, Blanársky výmoľ). Expresívny charakter toponyma nachádzame v ekonyme *Všivavé [Šivavé, Fšivavé] vo Vištuku), *Všivavý vŕšok (Majcichov). Pomenovanie je motivované burinou „veš, všivavec“ z psl., stsl. vъšъ porov. Machek 1971, s. 563).

Ojkonymum Jablonec nás upozorňuje na výskyt divých jabloní (predpokladaná pôvodná toplexéma je jablonЬ). Hoci sa výklad názvu v ľudovej etymológii zakladá na cudzojazyčnom základe (maď. halmó (hal = ryba) – v obci sa nachádzali rozsiahle močiare s množstvom rýb, maď. halom = kopec – obec sa nachádza na miernej vyvýšenine), pokúsili by sme sa o interpretáciu zo slovenského (slovanského) základu jabloň. Maďarská podoba (aj živá ľudová Halmeš) môže byť skomolením maď. apel. almás (jabloňový sad). Okrem maďarskej podoby je známe skoršie pomenovanie Jablanc (pravdepodobne so zachovaným jerom Jablancь) doložené vďaka mníchom, ktorí sem boli vyslaní učiť ľudí obrábať pôdu. Vychádzajúc zo Stanislavovho diela Slovenský juh v stredoveku (1999, s. 149) môžeme potvrdiť tézu o zachovaní ь v ojkonyme Ablanc <*Jablonьcь (oblasť Rabice). V názve nachádzame domácu príponu -ec, pričom vokál e v nej vznikol zámenou za praslovanský mäkký jer (bližšie pozri Krajčovič, 1988, s. 44).

zdroj: Mária Beláková – Praslovanské a slovanské dedičstvo toponým západného Slovenska (Podunajská nížina)