Prvoaprílovú noc venovala Petra Haviarová bande šikovných malých Andersenov. Piatok podvečer sa kŕdeľ detí rozpŕchol v Budmerickom parku, kde v korunách stromov a kríkov hľadali slová. Každý dostal slovo a spolu tvorili vety. Každá malá osobnosť si tak vyžrebovala svoj tvorivý tím. So západom slnka prišiel čas privítať hostí.
Ako prvé prišli strašidlá. Spisovateľka Petra Nagyová–Džerengová porozprávala deťom ako vznikajú, kedy sa objavujú a kde sa pred nimi najlepšie skryť. K večernému programu sa rozhodla prispieť aj riaditeľka Budmerickej školy Mária Kubovičová, ktorá priniesla cisárové nové šaty a vyskúšala malých Andersenov z čítania. Hlad po nových zážitkoch, skúsenostiach a informáciách postupne slabne s príchodom ozajstného hladu, preto Juraj Kvak priniesol kopec pizze, po ktorej sa len zaprášilo. Noc s Andersenom pokračovala príchodom prekladateľa a básnika Milana Richtera, ktorý naučil mnohé Andersenove postavičky rozprávať po slovensky. Porozprával deťom o Andersenovi takmer všetko a deti si toho aj dosť zapamätali. Presvedčili nás o tom neskôr večer, keď prišla na rad vlastná tvorba. Tvorivé tímy vytvorili prekvapivo širokú žánrovú skladbu. Od hororu cez sociálnu drámu, komédiu až k jednoduchej rozprávke s mravným ponaučením. Noc bola ešte mladá a tak deti dostali šancu vyskúšať ako je na tom ich strach z tmy a trochu si vyvetrali hlavy. Potom začalo divadlo. Všetci boli chvíľu herci, chvíľu diváci a všetci boli súčasťou Andersenových príbehov. A keď ráno vyšlo slnko bolo treba ísť domov. Príbeh Noci z Andersenom skončil. Pre všetkých, ktorým sa ešte nechcelo rozlúčiť, skončil ako väčšina Andersenových príbehov. Smutne.