Pavol Pálffy, ako strýko Pip

Pavol Pálffy. Bol elegantný maďarský gróf. Tak ako väčšina vtedajšej európskej šľachty, aj on potreboval peniaze na údržbu svojho rodinného majetku. Hľadal bohatú nevestu a našiel ju v Eleanor Tweedovej.

„Rodinné sídlo mal v dedine Budmerice neďaleko Bratislavy,“ hovorí Kay. „Cully a ja sme ho nazvali strýko Pip.“ Choval lipicanské kone a mal farmu na strieborné líšky a ošípané. V drôtenej klietke choval obrovského orla. Keď sme tam boli s Cully na prázdninách, chodievali sme sledovať, ako ho hájnik strýka Pipa kŕmi živými zvieratami. Na zámku sme prežili úžasné chvíle. Mala som vlastného koňa a všade nás vozili koče, ktoré ťahali lipicany. Niekedy bol s nami aj Johnny, syn strýka Pipa z predchádzajúceho manželstva, a veľmi sa nám páčil.“

Kay mala svoju osobnú slúžku, ktorá každé ráno vynášala popol z keramických kachlí v spálni a plnila kachle čerstvým drevom, aby zabezpečila, že miestnosť bude dostatočne teplá, keď Kay vstane. Raz vyšla s Cully pozorovať desať mladých dievčat, ktorých úlohou bolo každé ráno pohrabať štrk na príjazdovej ceste k zámku.

Na začiatku mali sestry nemeckú vychovávateľku. „Bola však zbláznená do nášho nevlastného otca, ktorý už mal tri manželky. Zúfalá z lásky prehltla fľašu aspirínu. Boli sme míle ďaleko od miesta, kde mohla dostať lekársku pomoc, ale našťastie prežila.“

Obzvlášť vzrušujúce časy pre tieto dve dievčatá boli poľovačky, keď tí najlepší lovci z okolia prišli na zámok a zaplatili si, aby lovili jarabice, bažanty a zajace. „Raz bolo za jeden deň zabitých 1 500 zajacov,“ spomína Kay. „Strýko Pip bol známy ako najlepší strelec v Európe a vy ste mohli jazdiť tri dni a stále ste boli na pozemkoch, ktoré mu patrili.“ Boli to pozemky, ktoré boli v rukách jeho rodiny od čias Karola Veľkého. Všetci lovci boli ubytovaní na zámku, ktorý mal najmenej osemnásť stálych zamestnancov.

Ďalším príjemným obdobím boli Vianoce, keď bol na chodbe ozdobený strom vysoký dve poschodia. „Mama mala vždy darčeky pre každého v dedine. Na Štedrý deň všetci prišli na zámok, spievali, tancovali, a potom sme všetci išli do kostola na polnočnú omšu.“

Keď sa ich matka znovu vydala a presťahovala do Budmeríc, Kay a Cully zapísali do kláštornej školy v talianskom Terste, aby k nej boli bližšie. Na zimné prázdniny cestovali dievčatá z Terstu nočným vlakom samy. V lete cestovali samy späť cez Atlantik, aby boli so svojím otcom v Montauku. 

zdroj: mvmagazine.com
preklad: Michaela Baxová