11. augusta 1705, na poliach medzi Budmericami a Jabloncom vojaci cisárskeho generála Ľudovíta Hebervilla spolu s Jánom Bernardom Pálfim (majiteľom červenokamenského panstva) zabili asi tisíc zbedačených poddaných, ktorí uverili sľubom, že účasťou v ľudovom povstaní proti Viedni získajú slobodu pre seba a svoje deti. V roku 1707 sa k povstalcom pridal aj Juraj Jánošík a 3. augusta 1708 bol zajatý v bitke pri Trenčíne.
Bitku pri Silnici pripomína kríž pri ceste z Budmeríc do Jablonca, pri odbočke na bývalý Silnický mlyn. Kríž bol postavený pri príležitosti stého výročia bitky v roku 1805 a pamiatkou na padlých vojakov je aj socha Panny Márie na stĺpe z roku 1744 pri ceste z Budmeríc do Báhoňa, kadiaľ kedysi viedla cesta z Jablonca do Vištuka.
Krátko po víťazných vojnách s Turkami vypuklo v Uhorsku v roku 1703 ľudové povstanie proti cisárskej Viedni. Chudoba a hlad spôsobené dlhotrvajúcimi vojnami, ktoré viedol cisár proti turkom vyprovokovala desaťtisíce zbedačených poddaných, aby sa proti tomu vzbúrili. Do čela povstalcov sapostavil František II. Rákoci, ktorý sľuboval aj vyhlásenie náboženskej slobody. Vďaka tejto širokej podpore získalo povstanie charakter vojny.
10. augusta sa Rákociho vojsko usadilo pri Cíferi. Hebervillova armáda, ktorá šla za ním, jeho vojsko obišla smerom na Košolnú a rozložila sa pri Štefanovej smerom na Budmerice. Ráno 11. augusta stáli armády proti sebe na poliach medzi Budmericami a Jabloncom. Veliteľ povstalcov František II. Rákoci mal pozorovacie stanovisko na vŕšku nad Jabloncom. Stred jeho vojska stál oproti silnickému mlynu, ľavé krídlo prešlo z jablonskej na báhonskú cestu. Heberville priviedol svojich vojakov k Budmericiam, odkiaľ sa jeho pravé krídlo vydalo smerom na Modru, ale kúsok za dedinou sa otočilo smerom na Báhoň. Ľavé krídlo sa pod vedením majiteľa červenokamenského panstva grófa Jána Bernarda Pálfiho pohlo smerom na Trnavu. Neskôr sa práve tento manéver ukázal ako rozhodujúci. Ešte krátko pred bitkou obsadili kuruci silnický mlyn, krytý batériou francúzskeho generála La Motta v Rákociho službách a časť ľavého krídla sa rozmiestnila na poľnej ceste vedúcej od silnického mlyna k báhonskej ceste.
Bitka sa začala približne okolo piatej hodiny popoludní. Hlavnú úlohu spočiatku hralo Rákociho ľavé krídlo, ktoré stálo oproti Hebervillovmu pravému. Veľmi skoro sa do bitky zapojili všetky zložky vojska pechota, delostrelectvo aj jazda. Kuruci na ľavom krídle však postupovali nekoordinovane. Pechota sa príliš odpútla od zvyšku vojska a ocitla sa spolu s časťou jazdy pod priamou paľbou skúseného cisárskeho delostrelectva. Oddiely kuruckých sa tu začali rozpadávať, čo využila Hebervillova pechota a zaútočila na silnický mlyn, kde bola sústredená delostrelecká batéria La Motta. V tejto situácii, opäť v nevhodnom okamihu, zaútočili z ľavého krídla zvyšné oddiely Rákociho jazdy. Posledný úder v tejto bitke zasadil kurucom Ján Pálfi so svojou jazdou. Vzhľadom na dokonalé znalosti terénu využil menej známu poľnú cestu v smere na Jablonec a obchvatom sa nečakane dostal do tyla Rákociho vojsk na pravom krídle. V povstaleckom vojsku nastal chaos, pokus o taktický ústup sa zmenil na bezhlavý útek.
Počas bitky, a následne po nej vyhoreli Budmerice a Jablonec. Vištuk a Blatné a ďalšie obce na okolí boli spustošené. Zvyšky Rákociho vojska odtiahli späť do tábora na Šintave. Kuruci stratili okolo tisícky mužov, 30 diel, 4 mažiare, celú batožinu, proviant a vozy s muníciou. Najcennejšou korisťou však bolo 15 vojenských zástav, 6 štandard, bubny spolu s bubeníkmi Rákociho telesnej stráže, ale najmä kancelária štábu. F. Rákociho. Straty cisárskych predstavovali okolo 260 mužov.