Opevnená osada na Jantárovej ceste

Vďaka ochote archeológov PhDr. Júliusa Vaváka a PhDr. Pavla Jelínka, PhD., ktorí obetovali nádherné nedeľné poobedie a prišli na archeologické nálezisko neďaleko Budmeríc, mohli Budmeričania a všetci, ktorých zaujíma história, zhliadnuť najnovšie nálezy a oboznámiť sa s novinkami výskumu v tejto archeologicky veľmi zaujímavej lokalite. Časť prednášky prebehla priamo na „mieste činu“ a pokračovanie bolo v KD Budmerice.

Najnovšie nálezy potvrdzujú, že od polovice 18. do polovice 15. storočia pred n. l. teda koncom staršej a na začiatku strednej doby bronzovej tu stála opevnená osada, ktorá bola súčasťou siete ďalších podobných osád od Devína popri Malých Karpatoch a Váhu, až do Poľska. Išlo o takzvanú Jantárovú cestu. Pozostatky po metalurgických peciach v ktorých sa spracúvala meď a cín potvrdzujú, že obyvatelia tejto osady spracovávali rudu, ktorú ťažili v neďalekých Karpatoch na medené alebo bronzové ingoty prípadne na výrobu nástrojov a šperkov s ktorými ďalej obchodovali. Opevnená osada bola v svojej dobe dôležitým ekonomickým centrom a bola vybudovaná podľa vopred vymysleného plánu. Žilo v nej podľa odhadov asi 1000 ľudí, čo bol v tej dobe na tomto území nadštandardný počet.

Vyrábala sa tu aj keramika, ktorej úlomkov je okolo náleziska veľa. Našli sa tu aj prasleny a závažia tkáčskeho stavu. Táto lokalita bola osídlená  v minulosti niekoľko krát. Okrem  maďarovskej kultúry, tu žila aj skupina ludanická a osadu obývali aj kelti, ale najviac zachovalých nálezov je zo staršej a strednej dobe bronzovej. Vtedy sa naše územie otváralo vplyvom stredomorských civilizácií, najmä kultúr z priestoru Anatólie a minojskej a predovšetkým následnej mykénskej kultúry. „Takéto osady sú to ako keby prvotné mestá. Vznikajú s istým plánom, s istým urbanizmom, architektonickou víziou. Sústreďuje sa do nich podľa našich vedomostí remeselná výroba, ktorá nie je určená len na domácu spotrebu, ale aj na obchod s bližšími aj vzdialenejšími oblasťami,“ zhodnotil Jelínek.

V zásobovacích jamách sa našlo dosť obilia, ktoré bude podrobené archeobotanickému výskumu. Jednou z obilnín, ktoré tu obyvatelia pestovali bol jačmeň a je možné, že sa tu varilo pivo. V tej dobe začína kultúra prípitkov, čo dokazujú nálezy rozmanitého keramického riadu, napríklad, džbániky rôznych veľkostí. Zaujímavým objavom je zreštaurovaná šálka.

Na lokalite vykopali aj kostru asi 30-ročnej ženy, ktorú nebola pochovaná z východu na západ, ako bolo zvykom, ale z juhu na sever. Poloha ľudských kostí nájdených v zásobovacej jame nasvedčuje, že žena ktorej patrili tam bola pochovaná pravdepodobne počas náboženského rituálu. Vedľa v jame sa našlo na vrstve obilia približne 20 celých nádob a dve psami obhryzené ľudské kosti, každá z iného človeka.

Archeológovia evidujú túto zaujímavú a na nálezy bohatú lokalitu v Budmerickom chotári už od 50tych rokov minulého storočia. Posledné dva roky na nej realizuje systematický archeologický výskum Malokarpatské múzeum v Pezinku a Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI).
Jeho doterajšie výsledky boli prezentované na viacerých vedeckých konferenciách, naposledy v tomto roku na medzinárodnom vedeckom kolokviu k päť ročnému pôsobeniu SAHI: Archeológia na troch kontinentoch (vedľa stredoasýrskej lokality v Tell Fecheriye v Sýrii a mayských lokalít Uaxactún a Tz´ibatnah v Guatemale).