Na Hromnice o hodinu více…

Od zimného slnovratu sa deň predĺžil približne o hodinu, zima vstupuje do svojej druhej polovice.

Na Hromnice kalužky, budú jablká aj hrušky.
Na Hromnice jasná noc – bude ešte mrazov moc.
Na Hromnice dážď – na jar sneh. Na Hromnice sneh – na jar dážď.
Zelené Hromnice – bílé Velikonoce.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Ak je hromničná Panna Mária mrazovitá, bude skorá a teplá jar.
Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
Keď je na Hromnice jasno, budú dobré zemiaky.

Na Hromnice sa varievali dlhé slíže, na ktoré sa dávala riedka škvareňina zo slepačích vajec, čo malo symbolizovalať prianie ľudí, aby narástli pekné dlhé a „hlavaté“ konope.
Konope sa pestovalo aj v okolí Budmeríc. Konopná cesta viedla vrchom Chríb do “Halmeša”. Tkáči patrili v Jablonci ( Halmeši ) k dôležitým remeselníkom. Spracúvali hlavne domácu konopnú a ľanovú priadzu na tkáčskych stavoch. Z utkaného plátna sa šili odevy.
Na Hromnice sa neodporúčali niektoré činnosti – šiť, pracovať v hore, atď. Ak niekto zákaz porušil, hrozilo mu, že ho cez rok zabije blesk. Konávali sa hromničné sánkovačky a kĺzania na ľade.

Slovania toto ročné obdobie zasväcovali vládcovi neba Perúnovi (Paromovi), ktorému pripisovali hromy, blesky a dážď.

„Hromnice“ je druhotný odvodený názov pre kresťanský sviatok, ktorý sa pôvodne volal „Očisťovanie Panny Marie“ a v minulom storočí dostal názov „Uvedenie Pána do chrámu“. Grécki katolíci volajú tento sviatok „sretenie” Stretnutie Pána so Simeonom. Základ sviatku je židovský. Každá Židovka priniesla 40 dní po pôrode do chrámu svojho prvorodeného syna a priniesla ako obetu za očistenie – ovečku, alebo ak bola chudobnejšia dva holuby. To bol predpis židovského Zákona. Keď Panna Maria doniesla Ježiša do chrámu, tak proroci starý Simeon a Anna spoznali v dieťati Mesiáša. Simeon nazval Ježiša „svetlom k osvieteniu pohanov a k sláve izraelského ľudu“. Obradovú očistu šestonedieľky mali aj kresťania. Tento očistný rituál pozostával z posvätenia rodičky kňazom a obídenia oltára s horiacou sviečkou v ruke. Druhý vatikánsky koncil tento obrad nazývaný “vádzky” zrušil.

V tento deň sa v niektorých farnostiach zhromažďujú veriaci pred vchodom do kostola, kňaz im posvätí sviečky s ktorými potom vstupujú do kostola. Tento obrad má pripomenúť Malachiášove proroctvo „do svojho chrámu príde Pán“ a tiež Simeonove proroctvo, ktorého oči videli „svetlo k osvieteniu pohanov“.  Veriaci si posvätené sviečky odnášajú domov a rozsvecujú ich pri modlitbe, zvlášť pri nebezpečných búrkach a „hromobití“, a preto dostali názov „hromničky“ a podľa nich sa  slávnosť ľudovo nazývala „Hromnice“.

Obchádzanie kostola so sviečkami a sviatok Hromníc zaviedol pápež Gelasius v roku 494 n.l., aby nahradil sviečkový pochod, ktorý bol súčasťou Rímskych pohanských slávností Luperkálií konajúcich sa od polovice Januára až do začiatku Februára, ktorý ako posledný mesiac rímskeho kalendára bol chápaný ako mesiac očisty a pokánia. (latinské sloveso „februare” – „očistiť”).
Gelasius tiež stanovil sviatok sv. Valentína na 14. februára.