Jarná rovnodennosť

20. marca je deň jarnej rovnodennosti, deň je rovnako dlhý ako noc. Dátum 21.marec, ktorý sa uvádza v učebniciach už neplatí a až do roku 2048 bude jarná rovnodennosť vždy 20. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní priestupného dňa v roku 2100, 2200 a 2300.

Prvý jarný deň – rovnodennosť sa naučili ľudia určovať už v mladšej dobe kamennej. Tento deň bol dôležitý pre stanovenie termínu výsadby rastlín. Z tohto dôvodu boli kruhové opevnenia konštruované ako astronomické observatóriá. Hovorí sa im rondel, boli obkolesené priekopami a palisádami so štyrmi bránami, umožňujúce “prvým astronómom” exaktne vymedziť na základe polohy vysokého a nízkeho mesiaca termín príchodu jari.

Najbližšie od Budmeríc boli takéto stavby objavené pri Ružindole a Cíferi. Tieto roľnícke observatóriá tu ľudia stavali skôr ako bol postavený svetoznámy Stonehenge v Anglicku. Ďalšie rondely sa nachádzajú napr. v Bučanoch pri Trnave, Žlkovciach alebo v Svodíne.

Prvý jarný deň bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi ako napríklad vynášanie slamenej figuríny Moreny, ktorá mala predstavovať slovanskú bohyňu zimy. Figurínu obliekli do ženských šiat, nosili po dedine a nakoniec ju zapálili a hodili do potoka.