Z histórie penziónu Lindava:
… Udalosti, zdá sa, bežia ako po masle. Podporučík využije mesiacmi starostlivo vychodenú cestičku. Už dávnejšie totiž navštevuje podnikateľov v budmerickom Unistave, malej súkromnej stavebnej firme, kde sa kedysi predstavil ako ich okrskár a dal im najavo, že keby niečo, tak od neho, od Romana, môžu kedykoľvek čakať pomoc. V Unistave často posedáva po šichte, no ako starostlivý okrskár si nájde čas i počas služby. Na prelome februára a marca, keď cíti, že dôvera a vzájomné sympatie dosiahli vyhovujúcu úroveň, vyrukuje pred podnikateľmi s netradičným návrhom. Na kúpu bytu potrebuje súrne 200 tisíc korún, ktoré, ak by mu ich firma na mesiac zapožičala, vráti aj s poriadnym úrokom. Ide v nejakom kšefte s prepravou videokaziet z Holandska do Ruska, na ktorej sa nabalí, a preto môže vrátiť dlh hoci aj s 50 alebo 100-percentným úrokom. Podnikatelia sa najskôr zdráhajú: firma sa váľa vo finančných problémoch, horko-ťažko prežila zimu, a teraz má požičiavať peniaze? Policajt má naponáhlo: ak nepožičia firma, s takým úrokom ho založí hocikto z Budmeríc. Takže ako? Nepožičiate? Podpíšu zmluvu o pôžičke so 100-percentným úrokom, no štatutárny zástupca Unistavu po jeho odchode prehodí: „Keby aspoň tých 200 tisíc vrátil…“
Čítajte viac: www.sme.sk