Archeologicky výskum v Budmericiach

Nepremeškajte jedinú tohtoročnú šancu na stretnutie s výkladom pre verejnosť. Čo archeológovia zistili a čo očakávajú od archeologického výskumu pravekej osady pri Gidre porozprávajú 22. októbra 2016 o 14:00 na lokalite Budmerice – SUŠIČKA.

Budmerice – Sušička
Od 50. rokov 20. stor. prebehlo na lokalite viacero archeologických aktivít. Zo zisteného osídlenia je najvýznamnejšia praveká opevnená osada maďarovskej kultúry z prelomu staršej a strednej doby bronzovej. Stopy opevnenia (priekopy a valy) sa dodnes črtajú na satelitných snímkach, leteckých záberoch a v teréne na ploche dĺžky 300 m. V roku 2008 boli skúmané pomocou geofyzikálneho merania (AÚ SAV). Vzhľadom na zaujímavé výsledky meraní sa od roku 2010 pristúpilo k archeologickému výskumu pre vedecké a dokumentačné účely, ktorý realizuje Malokarpatské múzeum v Pezinku v spolupráci so SAHI (Slovenský archeologický a historický inštitút). Pri výskume sa bohato využívajú moderné postupy – prírodovedné metódy, okrem geofyziky aj archeobotanika, palynológia, antropológia, archeozoológia, dendrochronológia. Odoberajú sa vzorky hliny na preplavovanie za účelom zachytenia drobných nálezov, predovšetkým rastlinných zvyškov (semien). Výsledky by mali priniesť podrobný obraz o vzhľade krajiny a každodennom živote obyvateľov sídliska.
Prekvapivým zistením prvej sezóny výskumu bol objav priekopy, ktorá geofyzikálnym meraním nebola identifikovaná. Vďaka výskumu je možné datovať ju do záveru eneolitu (doby medenej, postbadenský horizont). Je dôkazom, že na lokalite existovalo aj staršie opevnené sídlisko, menšieho rozsahu. Z objektov maďarovskej kultúry boli preskúmané viaceré veľké a hlboké tzv. zásobné jamy. Najznámejším nálezom je kostra asi 30 ročnej ženy, ktorá sa našla na dne jamy, pôvodne využívanej ako zásobáreň obilia. Do jamy bola pochovaná, uložili ju s pokrčenými nohami a rukami a vybavili milodarmi, z ktorých sa zachovala celá nádoba s pokrievkou, sladkovodné lastúry a pod. V inej jame sa našli ojedinelé ľudské kosti a množstvo zuhoľnateného obilia (niekoľko tisíc zŕn), ktoré môžu byť spolu s predmetmi kultového charakteru dokladom rituálnych praktík uskutočňovaných obyvateľmi osady. V prípade obilia ide predovšetkým o jačmeň, ktorý pravdepodobne využívali na výrobu piva. Viaceré nálezy dokladajú obchodné kontakty so vzdialenými miestami, napr. jantárový korálik od Baltického mora alebo hrot šípu zhotovený podľa predlôh z územia dnešného Grécka. Významnými sú tiež nálezy bronzových predmetov – šperkov (srdcovité závesky, ihlica, časti náhrdelníka a pod.)
V roku 2015 prebehla už šiesta etapa výskumu. Skúmali sa zásobné jamy s deštrukciou – zvyškami pravdepodobne hlineného domu. Zaujímavým nálezom je súbor piatich takmer celých nerozbitých nádob, ktorý bol uložený na dne jednej z jám. Uskutočnilo sa tiež nové geofyzikálne meranie pomocou magnetometra (v spolupráci s Nemeckou akadémiou vied), ktoré prinieslo omnoho podrobnejší obraz o lokalite.
Vedúci výskumu: Július Vavák, Pavol Jelínek, Jana Hlavatá
Vypracovala: Lenka Choma Soročinová
zdroj: muzeumpezinok.sk