Priezvisko prezrádza korene

V obciach a mestách trnavského regiónu a tiež na západnom Slovensku smerom na Bratislavu žije veľa obyvateľov, ktorých priezvisko sa končí na –ič. Môže ísť vo veľkej miere o potomkov chorvátskych prisťahovalcov, ktorí Slovensko začali kolonizovať od stredného Dunaja, z poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči (1526). Obce v Trnavskom kraji ako Dlhá, Ružindol, Paderovce (časť Jaslovských Bohuníc), Dobrá Voda, Zvončín, Suchá nad Parnou, Košolná, Naháč či Dechtice vykazovali na prelome 16. a 17. storočia výraznú chorvátsku väčšinu. V nich sa i naďalej takéto priezviská zachovávajú, rovnako ako povedomie o ich pôvode

Priezviská Fančovič, Ažaltovič, Šimončič, Krajčovič, Izakovič, Boledovič, Demovič, Hlavatovič, Benedikovič, Miklovič, Jakabovič, Kubovič, Lančarič, Lukačovič, Miklovič, Matovič, Ondrejkovič, Pavlovič, Polakovič, Šefčovič a mnohé ďalšie by mali odkazovať na migračnú vlnu z územia Chorvátska v súvislosti s nájazdmi Osmanov. Keďže chorvátsky jazyk a jazyk obyvateľov na území terajšieho Slovenska boli príbuzné, postupom relatívne krátkeho času došlo k asimilácii prišelcov. Historické zdroje uvádzajú, že tie obce v okolí Trnavy, kde žila chorvátska väčšina, sú po roku 1796 evidované ako slovenské.

V obci Ružindol pri Trnave napríklad kronika uvádza, že v roku 1598 žilo „veľa ľudí“ s chorvátskymi priezviskami. „Chorváti radi využívali daňové prázdniny, keďže ako novousadlíci aj šestnásť rokov nemuseli platiť dane. Keď táto lehota uplynula, pobrali sa ďalej a takto migrovali z jedného panstva na druhé,“ píše sa v monografii obce Ružindol z roku 2009. Na dobrovodské panstvo, patriace k hradu Dobrá Voda, prišli prví Chorváti, ako sa tiež uvádza v obecnej kronike, v roku 1548 a usadili sa v Paderovciach, Radošovciach a Naháči …

… viac na www.teraz.sk

,