Ako Budmerice k menu prišli.
V jednom staručkom dokumente sa píše: „miera nad gednu holbu od Pressporskej merice menssa sotwa byla, kteru gsme neštrichovali a tak gesste w tam tie hogne roky wice se do neg, gak do Pressporskeg wsypalo.“
Význam druhej časti názvu Budmerice je preto dosť jasný, merica je miera na obilie. Ale čo tá prvá časť? Bud?
Na hrade Červený kameň bol svojho času aj pivovar, určite potrebovali aj slad. Je možné, že miera sladového jačmeňa na uvarenie jednej kade Červenokamenského piva značky BUD sa volala budmerica?
Na starých mapách leží na súradniciach dnešných Budmeríc obec Pudmeritz. Dá sa preto predpokladať, že asistent úradníka povereného pozemkovou reformou mal alebo rečovú vadu, alebo hrozné písmo a názov našej obce trošku skomolil. Aj v Pudmericiach je druhá časť „merice“ jasná, ale prečo PUD?
Už v stredoveku sa na území Ruska používala váhová miera zvaná pud = cca 16 kg. Pudmerice tu boli ešte pred príchodom Červenej armády, ale je možné, že Rusi mali u nás niekoľko generácií spiacich agentov a aj preto si tak radi chodili zamanévrovať do Lindavského lesa.
Pud – slovanské slovo znamená inštinkt, vášeň, chtivosť… cit, … pudiť je zasa nútiť, hnať, dráždiť, plašiť. V historických knihách o dejinách našej obce sa spomína, že svojho času bývalo v Pudmericiach ubytovaných hodne vojakov. Je jasné, že najlepší vojaci sú takí, čo majú síce výborné inštinkty, ale zároveň sú nebojácni a majú slabší pud sebazáchovy. Pieseň „Krásne dievča z Budmeríc“ potvrdzuje, že o krásavice nebola v našej dedinke nikdy núdza a preto bola vhodným miestom na meranie ďalšieho, pre vojsko nie nedôležitého pudu. Svojho času si ľudia mysleli, že v erbe našej obce visia na kríži snopy obilia, ale je to niečo iné, niečo čo aj stredovekí kajúcnici používali aby z tela vyhnali zlé pudy, sú to korbáče.