Ako Budmerice k menu prišli II.

Budmerice sa vraj kedysi volali Budimír podľa prvého starostu obce Budmera – Budimíra, poslaného z Bratilavskej župy v 11. storočí za čias Uhorského kráľa Štefana I. Svätého.

Kde Budimír k menu prišiel?

Ľudia vždy dobre zvažovali kde sa usadia. Močaristé nížiny v okolí riek a potokov poskytovali dostatok rýb, lastúr, rakov a zároveň ochranu pred nepriateľom. V neďalekých horách sa ponúkal lov divej zvery, ťažba nerastov, ale aj skrýša v prípade ohrozenia.

Budmerický chotár tieto kritériá spĺňal a nemusel dlho čakať na svoje osídlenie. Ľudom, ktorí tu žili v časoch keď si Pontský Pilát umýval ruky hovorili Qvadi.

Starí Sloväni dávali podriadeným osobám mená ako Zub, Dub, Čuda. Ľuďom na vyšších priečkach spoločenského rebríčka dávali dvojmená: Voj-tech, Budi-mer atď. (zdroj)

Slovenský osvietenecký historik – Juraj Papánek vo svojom diele z roku 1780 Historia gentis Slavae – De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici uvádza ako slovenského kráľa v období narodenia Krista, knieža menom Marobudus, ktorý pochádzal z veľmi urodzeného markomanského rodu. Narodil sa niekedy v rokoch 35-30 pred Kristom a žil až do roku 37-38 po Kristovi. Kedže meno Svatopluka je v zozname slovenských kráľov uvedené ako Svatoplugus je jasné, že ide o pokus preložiť slovänské mená do latinčiny. Meno Marobudus je možné preložiť ako Budimír, ale keďže ide o naozaj dosť starú slovänčinu, tak najsprávnejšie bude použiť slovo BUDMER, čo je staršia podoba mena Budimír.

Vieme, že už v dobe bronzovej bol Budmerický chotár hojne osídlený, ale mesto z doby bronzovej malo asi iné meno. Čo takého spravil Budimír, že doteraz sú po ňom pomenované obce na Slovensku?

V Kronike českej z roku 1541 Václav Hájek z Libočan píše:

Cžasu toho dokawadž ještie Markwart (Marobudus, Budimír) prvnij Král Morávsky od Ržijmanuow tak podwodnie oklaman nebyl, welmi welika moc Morawanuow byla, A jich syly obawali se okolnij Narodowé, Neb Širokost toho Slawneho Kralowstwij Morawskeho wztahowala se od Ostřehomu až do planin Hermundurskych, kterež ku naten čas Boemové držali, tu kdež nynij Cžesky Brod slove. Meze take Kralovstwij Morawskeho, Labe a Dunaj rozdieloval, až do Krajin Wlaskych a Baworskych.

V diele Ammianusa Marcellinusa Rerum gestarum libri XXXI, kde okrem iného nachádzame: „Napred bol teda vyslaný Merobaudus (Budimír) s oddielom pechoty, ktorému velil, aby vojaci plienili a pálili barbarské kraje, a ako comes sa ku nemu pripojil Sabastianus; Valentinianus potom rýchlo presunul svoj tábor do Aquinka (Budín), zhromaždil pre prípad pohotovosti lode, a potom čo dal urýchlene zostaviť drevený most, prenikol na územie Kvádov z inej strany. Tí síce pozorovali jeho príchod z horských zrazov, kam sa ich väčšina so svojimi rodinami uchýlila v rozpakoch a v neistote, čo sa robí, avšak ostali úžasom, keď proti všetkému očakávaniu zazreli vo svojej vlastnej zemi cisárske zástavy…“ (zdroj)

Je možné, že v dobách keď Herodes vraždil Betlehemské neviniatka, v chotári obce Budmerice a ich okolí plienil Budimír. Tento prvý “veľký moravský kráľ” si vybudoval veľkú armádu a konkuroval rímskej ríši. “Budmeričania” a obyvatelia okolitých osád mu dosť pomohli, keď sa pustili do Tibériovho vojska, ktoré proti nemu tiahlo. Tibérius musel vzdať svoju výpravu do Čiech a zachraňovať svoju armádu. Budimír mal šancu dať Rimanom riadnu príučku, ale neurobil tak. Namiesto toho sa s nimi bratríčkoval a nakoniec sa nechal tak oblbnúť, že po ich boku bojoval vo veľkej bitke v Teutoburskom lese. Rimania tam dostali nafrak. V tom lese stratil Rím viac ako desatinu celej armády a vďaka tomu načas pochopil, že s ľuďmi na sever od Dunaja by mal byť zadobre. Keď Rimania odtiahli, Hermann der Cherusker to Budimírovi zrátal a aj s veľkou pomocou Gotvalda (Katvalda) poslali Budimíra na dôchodok. Budimír zdupkal do Raveny, kde je aj pochovaný. Gotvald potom chvíľu šéfoval na Morave a okolí. A v okolí Budmeríc, alebo ako rímsky historik Tacitus uvádza: “Danuvium ultra inter flumina Marum et Cusum”, za Dunajom medzi riekami Morava a Váh (možno až Hron?), sa začalo vzmáhať Vanniovo kráľovstvo.

Možno to boli práve Budmericie, kde si Budimír ťapol s Tibériom. Možno sa tu len uchýlil pred Hermannom der Cheruskerom. A možno práve v Budmericiach odovzdal Budimír Vanniovi svoju armádu pred odchodom do Raveny.