Trojkráľová vysviacka 20+C+M+B+16

Kto má záujem o požehnanie domu v období Zjavenia Pána má sa prihlásiť v sakristii.

Trojkráľová vysviacka,  sa dodnes zachováva v mnohých rímskokatolíckych farnostiach. Niekde ju volajú kňazská koleda, alebo vysvácka.

Pri dopoludňajších bohoslužbách kňaz posväcoval trojkráľovú vodu, kriedu, soľ, sviečky prípadne aj iné sväteniny. Po omši sa farníci dozvedeli, kedy približne sa u nich pán farár zastaví. V domoch bol stôl prikrytý bielym obrusom, na ňom krížik, zapálená sviečka. Okrem toho aj rôzne plodiny, zrno, klobása, vedľa dve tri hrste vyčesaného ľanu, prípadne i peniaze.

Kňaza chodiaceho vysviacať často sprevádzal kostolník a miništranti. Sprievod zaspieval pieseň, nasledovala modlitba pri ktorej kňaz požehnal príbytok a nad dvere izby kriedou napísal prvé dve číslice letopočtu, za nimi C + M + B a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku (napr. 20 C + M + B 16). Písmená C + M + B sú skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). Ľuďom, ale nápis pripomínal počiatočné písmená mien troch mudrcov Gašpar + Melichar + Baltazár.

U našich západných susedov sa rýchlejšie vytráca povedomie o starších ľudových zvykoch a tradíciách a mládež si K+M+B vysvetľuje ako „připomínku pro starší lidi, když odcházejí z domu, aby nezapoměli klíče, mobil, brýle„.