Tradícia versus pravda

Veríte, že naša obec sa nazývala Budimír podľa prvého starostu obce Budmera – Budimíra, poslaného z Bratislavskej župy v 11. storočí za čias Uhorského kráľa Štefana I. Svätého?

Ťažko povedať, kto a kedy vymyslel vetu, ktorou začína väčšina oficiálnych článkov o histórii obce Budmerice, treba ale uznať že sa ujala a väčšine ľudí ani nenapadne o nej pochybovať. Ak by sme boli k tejto vete nemilosrdní a zobrali ju doslovne, tak sa môže javiť ako číri nezmysel.
Oficiálny názov nášho hlavného mesta je Bratislava od 6. marca 1919.
Bratislavská župa sa prvýkrát spomína až za Slovenského štátu 1940.
Uhorský kráľ Štefan 1. bol vyhlásený za svätého v katolíckej cirkvi roku 1083.
Ak bol nejaký Budimír poslaný v 11. storočí, za čias keď už bol kráľ Štefan 1. vyhlásený za svätého, tak nemohol byť poslaný z Bratislavskej župy. Ak bol poslaný z Bratislavskej župy, tak to nebolo v 11. storočí, ale najskôr roku 1940 a to už by nestihol byť prvý starosta.

Autor vety to, ale asi myslel inak a preto si skúsme túto vetu rozobrať na drobné a zistiť, čo môže byť pravda a čo je len tradícia na podporu lokál-patriotizmu občanov.

… v 11. storočí za čias Uhorského kráľa Štefana I. Svätého

Táto časť vety nás má presvedčiť o starobylosti našej obce. Slovo “Svätý” je vo vete napísané veľkým S ako súčasť pomenovania kráľa, čo nám umožňuje vyhnúť sa polemikám o jeho svätosti.
Štefan 1. kraľoval v Uhorsku do roku 1038, ale na to aby niekoho poslal založiť Budmerice, veľa času nemal.
Po roku 991 bolo územie okolo Gidry pohraničná, riedko osídlená krajina. Takmer celá rozloha dnešnej Bratislavskej župy bola Bavorská a až kým ju okolo roku 1000 Štefan nedostal, ako veno s desaťročnou manželkou. Zem bola určite oddýchnutá a pripravená priniesť úrodu. Ale ťažko povedať, či z nej Štefan niečo ochutnal, lebo už roku 1003 sa stiahol za Dunaj pred Boleslavom Chrabrým. Štefan sa tu ukázal až roku 1030, ale hneď ako toto územie znovu dobil, odpochodoval smerom na Viedeň, čoho využilo české knieža Břetislav. Kronikár Kosmas uvádza, že Břetislav so svojím vojskom vyplienil územie až po Ostrihom.
Na jar 1031 Štefan dojednal vo Viedni mier a územie znovu získal, ale už 2. septembra 1031 jeho 24-ročný syn podľahol zraneniu, ktoré mu počas poľovačky spôsobil diviak a Štefana to dosť zobralo.
Jeden historický prameň vraví, že: “s veľkým zármutkom ho oplakával kráľ sv. Štefan i celé Uhorsko. Bôľny žiaľ spôsobil sv. Štefanovi veľmi ťažkú chorobu… Medzitým ho začala opúšťať telesná sila a ťažila ho veľká ochablosť. Preto poslal rýchlo posla Budu, Egiruchovho syna, aby priviedol z nitrianského žalára Vasiľa, bratranca, ktorého dal kráľ zavrieť pre jeho mladícku roztopašnosť a pochabosť, a tak mu dal možnosť polepšiť sa. Ešte pred svojou smrťou ho chcel ustanoviť za kráľa. Keď sa o tom dopočula kráľovná Gizela, poradila sa so zločinným mužom Budom a urýchlene poslala do väzenia, kde zadržiavali Vasiľa, Budovho syna Šebeša. Šebeš teda predišiel kráľovského posla, vylúpol Vasiľovi oči, do ušných dutín mu nalial olovo a potom ušiel do Čiech. Keď dorazil kráľov posol, našiel Vasiľa bez očí a s ranami v ušiach ho priviedol ku kráľovi. Pri pohľade naňho, na jeho biedne dokaličenie, vyhŕkli kráľovi sv. Štefanovi slzy, no ťažká choroba mu nedovolila zaslúžene potrestať zločincov…”

… z Bratislavskej župy …

Bernolákov slovník z konca 18. storočia vydaný v rokoch 1825-1827 slovo župa nepozná a na jeho mieste všade píše: išpan, išpanství.
Výraz župan je doložený vo forme jopan, zupanos, iupanos. Slovo (h)išpán (špan) je rusínsky výraz označujúci príslušníka moscho-iberskej (mosko-sibírskej) vyššej spoločenskej vrstvy, teda rusa-pohlavára (šľachtica). V Uhorsku sa rozšíril práve vďaka Štefanovi.
V listinách z nášho územia sa najčastejšie vyskytuje slovo comitatus z latinského comes, tak titulovali kráľovho najbližšieho spolubojovníka, člena družiny, neskôr správcu komitátu. Komitáty boli kráľovské organizačné jednotky, na rozdiel od stolíc, ktoré boli šľachtické jednotky a na rozdiel od žúp, ktoré sú štátnymi jednotkami.
Štefan I. dal raziť mince s nápisom PRESLAV(V)A CIV(ITAS), vďaka tomu vieme ako sa v tých časoch volalo naše hlavné mesto. Územný celok, ktorý Preslava spravovala sa mohol volať Comitatus Preslaviensis, alebo Preslavské išpanstvo. Osídlenie v 11. storočí bolo veľmi riedke. Horské oblasti boli husto zalesnené a údolia riek boli sústavne zaplavované. Žilo sa hlavne na úpätí hôr a mimo zátopových území. Až do 13. storočia existovalo prakticky len vidiecke osídlenie. Dnešná Bratislava v podstate neexistovala, osídlená bola hlavne za hradným vrchom, a nie popri Dunaji ako dnes.

… Budmera – Budimíra, poslaného …

Meno Budimír je zložené z dvoch slov a takéto mená nosili muži vyššieho postavenia. Čo znamená “mír” je asi každému jasné a keď nakukneme do Kolárovho zoznamu slovanských mien, dozvieme sa, že Bud alebo Buda, znamená budiť, bedliť, povzbudzovať, bádať, ale aj bystrý, bodrý.
V minulosti nebolo nič neobvyklé ak kráľ za verné služby obdaroval šľachtica pôdou a naopak za zradu o pôdu prišiel. Podľa legendy zločinný muž Buda nesplnil, čo od neho kráľ očakával. Svojho času mohol byť Buda bodrý budovateľ, ktovie ako by sa volalo maďarské hlavné mesto, keby mal Buda iné meno.

… podľa prvého starostu obce …

Obec, občina – ľudia mali prenajatú pôdu a dostali len časť z toho, čo vyprodukovali, nemohli s pôdou voľne disponovať. Hlavou občiny bol starosta, ktorého majiteľovi pôdy navrhli skúsení zrelí muži občiny. Bol zodpovedný vrchnosti za správu majetku, aj za to že členovia občiny plnia svoje povinnosti. Občina bola zodpovedná aj za trestné činy na jej území, ak nechytili vinníka, ako prvý bol potrestaný starosta.

… Budimír …

Na Slovensku leží obec, ktorá sa doteraz volá Budimír. Možno by nebolo trúfalé očakávať analogickú genézu názvu, ale nie je tomu tak. Bodomer, Bogmer (Botimer), de Podomer, de Bozomer, Budumer, Kysbodomer, Bodmer, Nogbudmer, Kisbudmer, Budimir, Bodamer, Buczimir, Budzymir, Budamér.

Obec sa nazývala …

Písomný dôkaz o tom, že sa naša obec niekedy nazývala Budimír sa zatiaľ nenašiel. Najstarší písomný dôkaz o našej obci, ku ktorému sa nám podarilo dopátrať je súpis farností z pera Leonarda de Pensauro. V jeho zozname z roku 1390 sa nachádza farnosť de Pudmurich. Keďže zoznam nie je abecedný a začína najdôležitejšou farnosťou sv. Martina, je zaujímavé, že Pudmurich je v zozname pred Tyrnauía. Asi zoznam zaznamenáva aj trasu povereného úradníka.

Kedy teda mohlo začať súvislé osídlenie našej obce?

Dá sa uveriť, že pred rokom 1000 tu nikdy nestála žiadna obec, ktorá mala starostu. Ale uveriť že sa tu zrazu objavil starosta Budimír ukázal “bumážku” a položil základný kameň obce, ktorá tu odvtedy stojí, je dosť ťažké.
Tak ako za Štefana 1. aj dlho po jeho smrti vojská pravidelne plienili pohraničie. Napríklad začiatkom roka 1050 sa rezniansky biskup rozhodol, že ten najlepší prostriedok, ako priviesť ľudí na pravú vieru sú zbrane a pomocou vojakov tu šíril kresťanstvo. Ako odvetu uhorské vojsko vyplienilo susedné pohraničie a vypálilo hrad Hainburg. O rok neskôr sem namierili nemecký cisár s českým kniežaťom. Oblasti kadiaľ malo cisárske vojsko prechádzať boli preventívne vypálené, aby ich vojaci trpeli hladom. Cisár sa odbehol najesť domov a nasledujúci rok už obliehal Preslavu (Bratislavu). Mier prišiel dokonca sprostredkovať aj pápež Lev IX..
Vzhľadom na neustále konflikty v okolí Malých Karpát, ktoré v tých časoch plnili úlohu hranice, bol tento kút sveta neobývaný a spustnutý. Toto územie bolo majetkom kráľa a stráženie hraníc bolo zverené kmeňom Pečencov, Sikulov a Plavcov (Pečenady, Sekule, Plavecké podhradie…). Nárast nového osídlenia odštartoval rok 1199, keď sa Konštancia vydala za českého kráľa a časť tohto územia dostala ako veno. Konštancii sa pripisuje aj podnet na vybudovanie hradu Červený Kameň.
Existuje listina z roku 1244, ktorá spomína postavenie kostola svätej Alžbety v Kaplnej. Podľa nej Kaplná, Igram, Ikran, Čataj, Borša, Báhoň a Vištuk spadajú pod novozriadenú kaplnskú farnosť. Prečo by spadal Vištuk pod Kaplnú, ak by 2 km vedľa existovala obec Budimír a mala kostol?
S veľkou pravdepodobnosťou v tom čase kostol v našej obci nestál. Ale od druhej polovice 13. storočia stál kostol na Fančále.

Oficiálna stránka obce tvrdí, že prvé zmienky o obci sú z roku 1296.
V tomto čase vrcholila kariéra Matúša Čáka a existuje listina na základe ktorej Matúš získal okolité obce. Nájsť v nej zmienku o obci Budimír chce ale riadnu dávku fantázie. Posúďte sami: Cheztey, Ulfalu, Dombo, Vista, Kispofud, Cospolva, Torcha, Kerechus, Lakt-folwa, Hofiufolu, Zubstch, Siow, Kethena, Kurtweles.